Terapie
Terapia hrou
„Hračky predstavujú slová detí, kým hra je ich jazykom.“
Garry Landreth
ČO JE TO TERAPIA HROU?
Terapia hrou sa považuje za jedinečnú stratégiu práce s dieťaťom. Je pre deti to isté, čo je poradenstvo, či psychoterapia pre dospelých. Hra je pre deti prirodzený spôsob komunikácie, presne tak, ako je pre dospelých prirodzeným spôsobom komunikácie rozprávanie. V herni sa hračky používajú ako slová a hra je rečou dieťaťa.
Deťom sú v terapii hrou poskytnuté špeciálne hračky, ktoré im umožňujú vyjadriť to, čo sa im ťažko vyjadruje slovami. V herni sa dieťa učí zvládať reálne životné situácie.
Počas terapie hrou terapeut vytvára bezpečné a starostlivé prostredie, ktoré umožňuje dieťaťu bezpečne sa hrať. Reflektuje správanie dieťaťa, čím mu ponúka dôležitú spätnú väzbu o jeho prežívaní. Facilitovaním ho povzbudzuje k slobodnému prejavu bez vlastných komentárov a interpretácií.
POTREBUJE MOJE DIEŤA TERAPIU?
Väčšina detí v určitom období detstva prežije isté ťažkosti ( doma, v škole, pri rozvode rodičov a ich separáciou, vo vzťahoch so súrodencom, či inými deťmi, pri zmenám v ich živote a pod. ), alebo sa správajú tak, že to začne znepokojovať ich rodičov alebo učiteľov. Niektoré deti potrebujú v istých situáciách viac pomoci ako iné deti.
KEDY SA TERAPIA HROU POUŽÍVA?
Hrová terapia je indikovaná pri všetkých problémoch, ak je dieťa schopné sa hrať a nadviazať kontakt s terapeutkou. Výskumne boli dokázané zlepšenia napríklad v nasledujúcich oblastiach (G.Landreth):
zlepšenie elektívneho mutizmu, zmiernenie agresívneho správania, pokroky v emocionálnej adjustácií detí z rozvedenej rodiny, zneužívaných a zanedbávaných detí, korekcia rečových ťažkostí, zlepšenie školských výkonov detí s poruchami učenia, zmiernenie emocionálnych a intelektuálnych problémov mentálne postihnutých detí, zmiernenie psychosomatických problémov.
ČO DIEŤA ZÍSKA TERAPIOU HROU?
Podľa G.Landretha (1991) sa deti v hrovej terapii učia:
- sebakontrole a rozvážnej slobode vyjadrenia
- rešpektovať a akceptovať samých seba
- že ich pocity sú akceptovateľné
- zodpovedne kontrolovať svoje pocity
- prevziať zodpovednosť za seba
- byť tvorivé a vynaliezavé pri konfrontovaní sa s problémami
- robiť rozhodnutia a prevziať za ne zodpovednosť
Bilaterálna integrácia
MÁ VAŠE DIEŤA PROBLÉMY S KONCENTRÁCIOU POZORNOSTI, PAMÄŤOU, PRÍPADNE VIDÍTE, ŽE JE POTREBNÉ U NEHO ROZVÍJAŤ JEMNÚ A HRUBÚ MOTORIKU? Ak áno, je pre Vaše dieťa vhodná aj Bilaterána integrácia. V našom CPP deťom poskytujeme aj intervenčný pohybový program Bilaterálnu Integráciu. Intervenčný pohybový program posilňujúci bilaterálnu integráciu (BI) podľa Sheily Dobie OBE je navrhnutý tak, aby pomocou pohybových cvičení rozvíjal spoluprácu medzi oboma mozgovými hemisférami, koordináciu, rovnováhu a posturálnu kontrolu, ako aj senzorickú integráciu. Program pozitívne ovplyvňuje motorické a kognitívne zručnosti, ktoré vedú k súbežnému a viacúrovňovému spracovávaniu úloh. Zameraný je na oslabené sluchové spracovanie, zlepšenie koncentrácie pozornosti, zlepšenie pamäťových schopností, rozvíjanie jemnej a hrubej motoriky. Program je vhodný najmä pre deti s VPU, s hyperkinetickým syndrómom, poruchami pozornosti, oneskoreným vývinom.
Socioterapia
Socioterapia je terapia sociálnych vzťahov. Cieľom socioterapie je zvýšiť kvalitu života jednotlivca, zmobilizovať jeho vnútorné kapacity a kapacity jeho sociálnych vzťahov smerom k zmierneniu napätia v jednotlivcovi a v jeho sociálnom systéme. Socioterapia je práca so sociálnymi skupinami aj jednotlivcami. Zúčastnené strany sa považujú za rovnocenných partnerov a žiadna zo zúčastnených strán sa nepovažuje za nositeľa problému. (Inštitút psychoterapie a socioterapie, 2011) Socioterapia je taký spôsob práce s klientom a jeho sociálnym systémom (príbuzní, spolupracovníci, spoločnosť....), ktorý smeruje k náprave a opätovnému fungovaniu narušených sociálnych vzťahov. Socioterapia sa využíva aj v rodinnom, párovom poradenstve alebo pri práci s triednymi skupinami.
Systemický a naratívny prístup v poradenstve a terapii
V našom zariadení pri individuálnej či skupinovej práci s klientmi používame aj systemický a naratívny prístup. Z tohto pohľadu to znamená, že sa na problémy našich klientov nepozeráme ako experti, či znalci danej problematiky, ale ako klientom pozvaní hostia, ktorí môžu byť svojou prítomnosťou užitočný v aktuálnej životnej situácii či ťažkosti klienta/tov.
Klient je považovaný za experta na svoj život a vie o ňom viac než samotný odborník. Odborný zamestnanec je na druhej strane expertom na rozhovor. Tento rozhovor je však odlišný od bežných rozhovorov tým, že sa snaží aktivizovať, podnietiť existujúce zdroje klienta pri nachádzaní riešení, alebo rozvíja alternatívny príbeh pre prebiehajúci aktuálny dominujúci problémový príbeh klienta. V rozhovore sa používa tzv. dekonštrukcia existujúcich presvedčení, či používaných „životných právd“, ktoré vyživujú daný problém, či trápenie a tým umožňuje vznik nových možností a riešení.
Výsledkom takto vedených rozhovorov je možnosť uchopiť svoj život, nadobudnúť opäť pocit spoluautorstva či autorstva pre vedenie svojho života a takto „rozpustiť“ problém.
